Japončina (日本語, Nihongo) - alebo pre tých, ktorí ju považujú za viacero jazykov japonské jazyky - je jazyk z jazykovej skupiny japonsko-rjúkjuských jazykov (pre tých, ktorí považujú rjúkjuštinu za nárečie japončiny, je japončina izolovaný jazyk).
Jazyk používa vyše 127 miliónov ľudí hlavne v Japonsku, ale aj v japonských emigračných komunitách po celom svete. Japončina je aglutinujúci jazyk s prvkami flexie. Integrálnou súčasťou japončiny je keigo - systém zdvorilostného oslovovania, ktorý odráža hierarchický charakter japonskej spoločnosti. Pomocou slovesných tvarov a špecifickej slovnej zásoby sa naznačuje vzájomné postavenie hovoriaceho a poslucháča. Zvuková zásoba japončiny je relatívne malá a má systém japonského výškového akcentu, ktorým sa rozlišuje význam slov a ktorý vznikol v 8. storočí.
Systém zápisu japonského jazyka je pomerne komplikovaný. Pri zápise sa používajú tri druhy písma súčasne - čínske znakové písmo (po japonsky kandži) a dva sylabáry (slabičné abecedy) zvané hiragana a katakana. Na zápis podstatných mien a koreňov slov sa používa písmo kandži. Častice a ohýbané koncovky slovies a prídavných mien sa zapisujú pomocou hiragany. Katakana má funkciu našej kurzívy a najčastejšie sa ňou prepisujú slová cudzieho pôvodu, hlavne anglikanizmy.
Kandži sa na japonských ostrovoch začalo udomácňovať približne od 6. storočia po Kr.. Grafémy hiragany a katakany vznikli v období Heian zrýchleným a zjednodušeným zápisom čínskych znakov. Hiragana sa niekedy nazýva aj 女手 - ženská ruka, pretože bola zo začiatku používaná výhradne ženami. Japonské slabičné abecedy súhrnne nazývame kana (仮名).
Transkripcia japončiny pomocou latinky (po japonsky rómadži) sa v modernom jazyku používa najmä v menách spoločností, v reklame a pri zápise do počítača.
Na zápis čísel sa používajú arabské číslice, ale aj čínske znaky. S čínskymi číslicami sa možno najčastejšie stretnúť v ručne písanej korešpondencii a v japonských adresách.
Japonská slovná zásoba je značne ovplyvnená výpožičkami slov z iných jazykov. Počet výpožičiek z čínštiny alebo slov vytvorený na čínskom základe tvorí okolo 60 % celkovej slovnej zásoby . Od neskorého 19. storočia prebrala japončina aj nespočetné množstvo slov zo západných jazykov, najmä z angličtiny.
V japončine sa rody explicitne nevyjadrujú, no v niektorých prípadoch (v novinových správach) je možné vyjadriť rod podstatných mien pomocou znakových prípon/predpôn napr. 学生 (študent) → 女子学生 (študentka). Množné číslo sa, rovnako ako rod, explicitne neuvádza, no možno ho vyjadriť zdvojením podstatného mena napr.山 (hora) → 山々 (hory) alebo, v prípade osobných zámen, pomocou prípon -tači, -tomo, -ra, -gata atď.
Množstvo bytostí a vecí sa vyjadruje pomocou numeratívov, ktoré sa pripájajú k natívnym japonským alebo sinojaponským číslovkám. Numeratívy vyjadrujú nie len počet bytostí a predmetov, ale aj ich vonkajšie vlastnosti. Čítania numeratívov sú často krát nepravidelné.
水をください。 Prosím si vodu.
水を一杯ください。 Prosím si pohár vody.
水を一本ください。 Prosím si fľašu vody.
Časy
V japončine vo všeobecnosti rozlišujeme dva časy: minulý a neminulý.
SlovosledVetné vzťahy medzi vetnými členmi sa v japonskej vete určujú pomocou pádových častíc. Slovosled nie je pevný ako napríklad v angličtine, no vo väčšine prípadov platí konštrukcia: podmet + predmet + prísudok. V hovorenej japončine sa môžeme stretnúť aj s úplne opačným slovosledom. Podmet, podobne ako v slovenčine, býva často zamlčaný.
Slovosled typu: podmet + predmet + prísudok. Príklad veta "Pán Tanaka je jablko" má v japončine slovosled:
PODMET PREDMET PRÍSUDOK
|pán Tanaka| |jablko| |je|
Otázka sa tvorí pridaním opytovacej častice "ka" na koniec vety.
Príklad:
Tanaka-san wa ringo o tabemasu. - Pán Tanaka je jablko/jablká.
Tanaka-san wa ringo o tabemasu ka. - Je pán Tanaka jablko/jablká?
田中さんはりんごを食べますか。
Osobné zámenáJednotné číslo:
JA
わたくし(Kanji znak: 私) - používa sa pri formálnych rozhovoroch (číta sa WATAKUŠI)
わたし(私) - používa sa pri bežnom rozhovore (číta sa WATAŠI)
ぼく(僕) - používajú muži pri bežnom rozhovore (číta sa BOKU)
TY
あなた(貴方) - bežný rozhovor (hovorí sa osobám rovnako alebo nižšie postaveným) (číta sa ANATA)
きみ - používajú hlavne muži medzi priateľmi (číta sa KIMI)
ON
かれ(彼) (číta sa KARE)
ONA
かのじょ(彼女) (číta sa KANODŽO)
Množné číslo:
MY
わたくしたち(私たち) - formálna japončina (číta sa WATAKUŠITAČI)
わたしたち(私たち) - bežná, my všetci vrátane Vás (číta sa WATAŠITAČI)
わたしども(私ども) - my sami, nie Vy (číta sa WATAŠIDOMO)
VY
あなたがた(あなた方)- rovnako postavené osoby, nižšie postavené (číta sa ANATAGATA)
きみたち - rovnako postavené, nižšie, deti (číta sa KIMITAČI)
ONI
かれら(彼ら)-keď je aspoň 1 muž v skupine (číta sa KARERA)
ONY
かのじょたち(彼女たち)(číta sa KANODŽOTAČI)
ČíslovkyČísla napísané v kandži:
0 - 零 rei
1 - 一 iči
2 - 二 ni
3 - 三 san
4 - 四 jon/ši
5 - 五 go
6 - 六 roku
7 - 七 nana/šiči
8 - 八 hači
9 - 九 kjú/ku
10 - 十 džú
100 - 百 hjaku
1 000 - 千 sen
10 000 - 万 man(ičiman)
1 000 000 - 百万 hjakuman
10 000 000 - 千万 senman
100 000 000 - 億 oku(ičioku)
príklady:
11 - džúiči
12 - džúni
19 - džúku
20 - nidžú
40 - jondžú
91 - kjúdžúiči
japonský jazyk škola kurz animácie z Japonska kultúra
maľba kreslenie obrázok výtvarné umenie návrhár herec
japonsko Ázie Čína Tchaj-wan japonský znak komiks herečka
magyar nyelv čeština slovenčina
No comments:
Post a Comment